Dotácie pre súkromné školy: Nebude to jednoduché

Získať peniaze od štátu nebude pre súkromné vysoké školy jednoduché. Aj keď ministerstvo školstva plánuje na tento účel použiť až 20 miliónov korún, pri ich rozdeľovaní budú platiť iné pravidlá ako pri verejných vysokých školách. Výška štátnej dotácie bude závisieť od školného, ktoré jednotlivé školy vyberú od svojich poslucháčov. "Príspevok štátu sa zníži o 60 percent školného," vysvetlil vedúci úradu ministerstva školstva Peter Mederly. V praxi to môže znamenať, že nie všetky súkromné vysoké školy štátny príspevok získajú. Príslušný návrh chce rezort školstva predložiť na vládu v najbližších týždňoch. Podľa vysokoškolského zákona môže ministerstvo poskytnúť financie súkromnej vysokej škole na základe žiadosti po vyjadrení reprezentácie vysokých škôl a súhlase vlády.

Žiadne konzultácie, žiadne nadšenie
Súkromné vysoké školy pripomínajú - o mechanizme rozdeľovania peňazí s nami nikto nekonzultoval. Hoci iniciatívu rezortu vítajú, väzba medzi štátnym príspevkom a školným podľa nich neprinesie očakávanú konkurenciu. "Deklarovaná podpora štátu sa minie s účinkom," obáva sa riaditeľ pre marketing a rozvoj Ladislav Zlocha z Vysokej školy manažmentu v Trenčíne. Účelové zníženie školného kvôli štátnej dotácii vylúčil. Ak by sa im podarilo peniaze od štátu získať, použijú ich na skvalitnenie výučby. Podľa spoluzakladateľa Bratislavskej vysokej školy práva Emila Pejka by mal mechanizmus zohľadňovať kvalitu a stupeň poskytovaného vzdelávania na vysokých školách. Štát by napríklad mohol poskytovať financie v rámci programov zameraných na zvýšenie kvality vzdelávania. Ako dodáva, "nárok na podporu štátu by mal mať aj študent súkromnej vysokej školy, ktorého rodičia platia dane rovnako ako rodičia poslucháča verejnej vysokej školy".

Odpor akademikov
Slovenská rektorská konferencia, Rada vysokých škôl (RVŠ) i Študentská rada vysokých škôl budú mať s finančnou podporu súkromných vysokých škôl problém. Hoci oficiálne sa vyjadria až po predložení žiadosti, skepsa prevláda. "V roku 2000 sme súhlasili s príspevkom štátu pre vtedy súkromnú vysokú školu - Katolícku univerzitu, ktorá však školné nevyberala," uviedol predseda RVŠ Libor Vozár. Pripomeňme, že s návrhom rovnakej podpory súkromných vysokých škôl zo štátneho rozpočtu prišiel už vicepremiér Ivan Mikloš. Tento zámer vyvolal v akademickej obci vlnu nevôle.

Ako by mal systém fungovať v praxi?
Bratislavská vysoká škola práva
- príspevok štátu na študenta práva na verejnej vysokej škole je v tomto roku približne 30-tisíc Sk
- od tohto príspevku treba odpočítať 60 percent školného (študenti platili 49-tisíc Sk v minulom akademickom roku, 53-tisíc Sk v nastávajúcom akademickom roku): Odpočítať by sa teda malo 29 400 Sk, resp. 31 800 Sk
- ročný príspevok štátu na študenta: 600 Sk, resp. mínus 1 800 Sk (v druhom prípade teda žiadny nárok nevzniká)
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave
- príspevok štátu na študenta ošetrovateľstva na verejnej vysokej škole je v tomto roku približne 45 700 Sk
- od tohto príspevku treba odpočítať 60 percent školného (študenti platia 13 980 Sk za akademický rok): Odpočítať treba 8 388 Sk
- ročný príspevok štátu na študenta: 37 312 Sk

Vláda v roku 2005 neudelila štátny súhlas
Vysoká škola ekonomicko-právnych vzťahov v Nitre (január)
Slovanská medzinárodná univerzita Majstra Pavla v Košiciach (apríl)
Kolégium Adama Františka Kollára v Bratislave (júl)
Súkromná odborná vysoká škola COLUMBA v Štúrove (august)
Vláda v roku 2005 udelila štátny súhlas
Vysoká škola v Sládkovičove (máj)
V medzirezortnom pripomienkovom konaní ministerstva školstva sú dve žiadosti
Gemerská vysoká škola v Rožňave - návrh neudeliť štátny súhlas
Vysoká škola medzinárodného podnikania ISM Slovakia v Prešove - návrh udeliť štátny súhlas
Zdroj: hn