Mýtus padol. Naše školy sú priemerné

Projekt OECD, na ktorom sa Slovensko zúčastnilo po prvý raz, zisťoval, ako dokážu žiaci využívať získané vedomosti v praxi. Ukázalo sa, že schopnosť použiť poznatky z matematiky a prírodovedných predmetov v praxi a využiť ich pre vlastnú potrebu je na priemernej úrovni. V schopnosti porozumieť prečítanému a používať napísané pre vlastné ciele a na ďalšie vzdelávanie sme pod úrovňou krajín OECD. Podľa ministra školstva Martina Fronca však nie je dôvod zatracovať slovenský školský systém: "Vzhľadom na vložené prostriedky je výkonnosť dobrá." Pozitívne hodnotí aj skutočnosť, že Slovensko má o približne 1,5 percenta menej žiakov s podpriemernými výsledkami, ako je priemer krajín OECD (8,2 percenta).

Horší ako susedia
V matematike skončili slovenskí tínedžeri podľa skóre na 21. mieste spomedzi všetkých hodnotených krajín, pred Maďarskom, Poľskom či USA. Hoci sa významne neodlišovali od priemeru krajín OECD, za rovesníkmi z Českej republiky, ktorí sa vďaka priemernému skóre 516 bodov umiestnili na 13. mieste, zaostali o 18 bodov. Najlepšie sa v rebríčku, vychádzajúcom zo získaného skóre, umiestili žiaci z Hongkongu, za ktorými nasledovalo Fínsko a Južná Kórea. Čo sa týka prírodných vied, Slovensko sa so 495-bodovým skóre dostalo na 20. miesto, čím sa zaradilo do priemernej úrovne krajín OECD. Zaostalo však za susedným Poľskom, Maďarskom a Českou republikou. Najlepšie výsledky dosiahli Fínsko, Japonsko a Hongkong.

Čechom pomáha prostredie
Za jednu z príčin výrazného rozdielu medzi Slovenskou a Českou republikou považuje Fronc skutočnosť, že naši západní susedia sa do prieskumu PISA zapojili už v roku 2000 a stavili na žiakov elitných škôl, ktorí ich potiahli hore. Miron Zelina, autor projektu Milénium, ktorý sa venuje rozvoju školstva však upozorňuje: Česi začali oveľa skôr s reformami a na školách už majú takzvaný rámcový vzdelávací program. Podarilo sa im totiž eliminovať nadbytočné informácie v osnovách, pričom viac času venujú logickému, kritickému a kreatívnemu mysleniu. Za druhý faktor ovplyvňujúci vzdelávanie v Česku a na Slovensku považuje aj liberálnejšie prostredie v alternatívnych školských systémoch, ktoré kladú dôraz na komunikáciu a kreativitu. Potrebu modernizovať výchovno-vzdelávací proces, redukovať učivo a reformovať študijné odbory na školách zdôrazňuje aj Fronc. Má však vysvetlenie: "...neprijatie vysokoškolskej reformy ma posunulo v harmonograme".

Problém: čitateľská gramotnosť
Za priemerom hodnotených krajín Slovensko zaostáva v čitateľskej gramotnosti, kde obsadilo 31. miesto. So 469-bodovým skóre sa zaradilo za Maďarsko, Českú republiku a Poľsko. K najlepším patrili Fínsko, Južná Kórea a Kanada. "Štvrtina našich žiakov sa nedokáže ďalej samostatne vzdelávať," zdôrazňuje koordinátorka projektu PISA na Slovensku Paulína Koršňáková. Problém vidí najmä v nízkej schopnosti žiakov využívať informácie v texte a pracovať s nimi, spájať údaje z dvoch rôznych zdrojov, či z prečítaného urobiť nákres.

Chýba analytické myslenie
Zelina to zdôvodňuje tradičným spôsobom vyučovania, ktorý kladie dôraz na rozvoj nižších poznávacích funkcií, ako je vnímanie, pamäť, pochopenie a rozum. Nerozvíjame však analytické, syntetické, aplikačné, hodnotiace kritické myslenie a tvorivosť. "Žiaka učíme lyžovať sa a potom ho hodíme do vody, aby plával," dodal.
Podľa Krošňákovej sa tento problém netýka iba učiteľov slovenčiny, ale aj prírodovedných a humanitných predmetov. "Bude treba vypracovať kompetenčný profil žiaka v čitateľskej gramotnosti a pripraviť pre žiakov nástroje," tvrdí Koršňáková. Fronc v tejto súvislosti priznáva: "Musíme sa zamyslieť na čitateľskou gramotnosťou a hľadať cesty, ako ju zlepšiť."