Poplatky za štúdium? Školy už majú predstavu

Za menej atraktívne sa v prípade, že zákon zachová nulovú hranicu školného, platiť nebude. Najviac by tak podľa predbežných odhadov rektorov mali platiť poslucháči práva, medzinárodných vzťahov, manažmentu či bankovníctva. Naopak, najmenej budú na štúdium prispievať poslucháči učiteľských smerov, v oblasti prírodných vied či technických a strojárskych disciplín. Spoplatnenie štúdia by mal umožniť zákon o študentských pôžičkách, ktorým by sa poslanci mali zaoberať v januári 2005. Napriek tomu, niektoré vysoké školy sú už na novú situáciu pripravené.
Kto platiť nebude
"Vyberanie poplatkov by malo reflektovať potreby spoločnosti," konštatoval rektor Technickej univerzity (TU) Juraj Sinay. Vie si dokonca predstaviť, že poslucháči menej atraktívnych a pre spoločnosť dôležitých odborov by neplatili a dostávali motivačné štipendium. V prípade TU by mohlo ísť o klasické smery na baníckej, hutníckej či stavebnej fakulte. Vedenie Univerzity Komenského je v prípade schválenia čiastočného spoplatnenia štúdia rozhodnuté uplatniť podľa rektora Františka Gahéra princíp samosprávy - školné stanovia katedry. Predpokladá však, že za menej atraktívne odbory, ako napríklad učiteľské smery v oblasti prírodných vied, sa platiť nebude. Rektor Prešovskej univerzity (PU) František Mihina odhaduje priemerné školné na tisíc korún za mesiac. Vyššie školné plánujú v Prešove zaviesť pri takých odboroch, ako je psychológia či anglistika a amerikanistika. Naopak, v prípade menej atraktívnych odborov Mihina nevylúčil stanovenie nulovej hranice. Podobný prístup chce uplatniť aj rektor Slovenskej technickej univerzity (STU) Vladimír Báleš, podľa ktorého sa bude priemerná výška školného pohybovať skôr v nižšej úrovni zákonnom stanoveného rozpätia.
V Nitre už majú jasno
Priemerné školné na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa odhaduje rektor Daniel Kľuvanec na 6-tisíc korún, najviac však 10-tisíc Sk. "Nulové školné bude pravdepodobne v študijných programoch matematiky, fyzika či chémia. Viac by mali platiť poslucháči filologických študijných programov či sociálnych vied," dodal. Výšku ročného školného už poznajú na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite (SPU). "Ak bude zákon schválený, študenti prvého, druhého a štvrtého ročníka by mali platiť 3 200 Sk ročne, tretiaci a piataci 3 400 Sk ročne," reagoval rektor SPU Imrich Okenka. Pri jej stanovení vychádzali podľa jeho slov z ekonomického hľadiska rešpektujúceho sociálne postavenie študentov. Výšku školného neplánujú zatiaľ postaviť na atraktívnosti štúdia ani na Ekonomickej univerzite. "Náročnosť študijných programov je na našej škole v princípe rovnaká, preto nevidím dôvod diferencovať výšku poplatkov," reagovala prorektorka školy Katarína Hontyová.
Školné aj štátne dotácie
V názore na použitie peňazí získaných zo školného sa rektori zhodujú - investície do kvality výučby a motivačných, sociálnych či prospechových štipendií. "Školné mienime jednoznačne využiť na zlepšenie vzdelávania našich študentov," ubezpečil Báleš, podľa ktorého by mali vďaka školnému získať asi štyri percentá z rozpočtu STU. Rektor PU v tejto súvislosti upozornil, že "školné nesmie byť prekážkou v štúdiu". Peniaze získané zo školného situáciu v oblasti financovania vysokých škôl však podľa rektorov nevyriešia. Podporu zákona o študentských pôžičkách preto podmieňujú garanciami zo strany štátu v oblasti financovania vysokých škôl. "Školné nesmie nahradiť štátne dotácie," zdôraznil Gahér.

Najžiadanejšie fakulty na rok 2004/2005
- Akadémia Policajného zboru
- Právnická fakulta Univerzity Komenského
- Právnická fakulta Univerzity Mateja Bela
- Vysoká škola výtvarných umení
- Fakulta výtvarných umení Akadémie umení

Najmenej žiadané fakulty na rok 2004/2005
- Teologická fakulta Katolíckej univerzity
- Fakulta špeciálnej techniky Trenčianska univerzita A. Dubčeka
- Fakulta prírodných vied Univerzity Cyrila a Metoda
- Hutnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach
- Strojnícka fakulta Technickej univerzity v Košiciach
Zdroj: SGI - Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť