Poplatky za vzdelanie? Študenti nesúhlasia

S výsledkami štúdie netají spokojnosť minister školstva Martin Fronc - tento materiál dokonca mieni použiť aj pri hľadaní politickej podpory v parlamente. "Takmer tretina vysokoškolákov so zavedením školného súhlasí, ak bude fungovať efektívny systém pôžičiek a štipendií. Približne 22 percent podmieňuje platenie skvalitnením výučby."
Podpora s otáznikom
Kvalita a vyšší počet poberateľov sociálnych štipendií (Fronc to pôvodne odhadol na 35 percent) budú podľa zistení HN rozhodovať aj pri marcovom hlasovaní v parlamente. Nezávislí poslanci združení v Slobodnom fóre totiž podmieňujú podporu vysokoškolskej reformy práve rebríčkom kvality, koaličná SMK žiada posunúť hranicu poberateľov sociálneho štipendia. O konkrétnom čísle dnes už nechcú hovoriť, keď pred časom žiadali 50 percent. Dosahová štúdia pritom predpokladá, že nárok na sociálne štipendium by malo mať 44 percent študentov. Nárastu poberateľov štipendia sa však Fronc neobáva: "Zákon stanoví podmienky a ja budem musieť zabezpečiť financie." Tie by podľa neho nemali byť problémom, pretože na dosahy zavedenia školného je vo Všeobecnej pokladničnej správe odložených 300 miliónov korún.
Jeden prieskum, dve interpretácie
Ďalšie financie na štipendiá chce rezort školstva získať aj tým, že nebude plošne dotovať internáty. V tomto roku by to bolo zhruba 100 miliónov Sk. Gabriel Benčo zo Študentskej rady vysokých škôl (ŠRVŠ) sa však obáva, že študenti budú musieť kvôli nárastu bytného pracovať na úkor štúdia. "Už dnes nám ledva zostane na knihy." Podľa MŠ minie vysokoškolák mesačne 4 890 Sk. O 640 korún potrebuje viac ten, čo nebýva s rodičmi. Priemerný mesačný príjem na jedného člena rodiny s vysokoškolákom pritom ministerstvo odhaduje na 8 160 Sk. Benčo považuje túto sumu za prehnanú. "Asi sa pýtali študentov z rodín s vyššími príjmami, pričom vzorka 869 respondentov nie je pri viac ako 150- tisíc vysokoškolákoch relevantná." Fronc oponuje - spolupracovali s nami aj členovia ŠRVŠ.
Študenti zaplatia viac
Pri rezortom školstva predpokladanej priemernej výške ročného školného 8-tisíc Sk a zrušení plošnej dotácie v maximálnej výške 450 Sk na internátne lôžko, by sa mesačné náklady študentov (bývajúcich mimo domova - pozn. red.) podľa prepočtov HN mohli vyšplhať nad 6 500 Sk. Niektorí riaditelia študentských domovov už však avizovali, že ceny môžu vzrásť aj o tisíc Sk. V takom prípade by mesačné výdavky vysokoškoláka prekročili aj hranicu 7-tisíc Sk. Ak k tomu pripočítame dôchodkové poistenie, ktorého platenie je v prípade vysokoškolákov dobrovoľné, môže ísť o sumu viac ako 8-tisíc Sk. Vzhľadom na výšku štátnej dotácie považuje minister nárast ceny bytného o tisíc Sk za neopodstatnený. Upozorňuje tiež na to, že nárok na pôžičku vo výške školného bude mať každý vysokoškolák vrátane toho, ktorý študuje v zahraničí. "Požičať si budú môcť aj na životné náklady spojené so štúdiom zo Študentského pôžičkového fondu." Výška tejto pôžičky, ktorá môže byť v súčasnosti aj 40-tisíc Sk, sa bude podľa neho odvíjať od životných nákladov v konkrétnom meste. Ako vyplýva zo štúdie, tie sú najvyššie v Bratislave. Naopak, najmenej potrebuje na mesiac študent v Košiciach. ŠRVŠ upozorňuje - mestá s vyššími nákladmi ponúkajú zase širšie a lepšie pracovné príležitosti. Príklad z dosahovej štúdie - ak bratislavský vysokoškolák si cez semester dokáže mesačne zarobiť v priemere 5 730 Sk, jeho kolega z Košíc o 3 640 Sk menej.