V porovnaní s tým, čo sa počas roku 1989 udialo v Poľsku, Maďarsku alebo v Nemecku, vyzeralo Československo navonok ako zakonzervovaný štát s relatívne stabilným režimom. Komunisti síce hovorili o prestavbe a sľubovali zmeny, ale v praxi opozícii neustupovali. Vedúca úloha KSČ potláčala potrebný dialóg. Nemohla však skryť hlbokú krízu, do ktorej sa spoločnosť dostala. Jedným z viditeľných prejavov krízy sa stali silne­júce aktivity disidentov. Iniciatíva Bratislava/nahlas v októbri 1987 či petícia katolíkov za náboženskú slobodu v prvej polovici roku 1988 boli jasnými signálmi. Pre režim bolo zlé, že rástla nespokojnosť predtým konformných ľudí, ktorí čoraz viac podporovali aktivity disentu.

Zbývá vám ještě 90 % článku
První 2 měsíce předplatného za 40 Kč
  • První 2 měsíce za 40 Kč/měsíc, poté za 199 Kč měsíčně
  • Možnost kdykoliv zrušit
  • Odemykejte obsah pro přátele
  • Všechny články v audioverzi + playlist
Máte již předplatné?
Přihlásit se