V porovnaní s tým, čo sa počas roku 1989 udialo v Poľsku, Maďarsku alebo v Nemecku, vyzeralo Československo navonok ako zakonzervovaný štát s relatívne stabilným režimom. Komunisti síce hovorili o prestavbe a sľubovali zmeny, ale v praxi opozícii neustupovali. Vedúca úloha KSČ potláčala potrebný dialóg. Nemohla však skryť hlbokú krízu, do ktorej sa spoločnosť dostala. Jedným z viditeľných prejavov krízy sa stali silnejúce aktivity disidentov. Iniciatíva Bratislava/nahlas v októbri 1987 či petícia katolíkov za náboženskú slobodu v prvej polovici roku 1988 boli jasnými signálmi. Pre režim bolo zlé, že rástla nespokojnosť predtým konformných ľudí, ktorí čoraz viac podporovali aktivity disentu.
Přidejte si Hospodářské noviny
mezi své oblíbené tituly
na Google zprávách.











